Deti často zažívajú rôzne zmeny a straty už v rannom detstve - rozvod alebo smrť člena rodiny, prípadne domáceho zvieratka. Strata taktiež znamená aj stratu kamaráta, ktorý sa presťahuje do iného mesta či stratu určitých privilégií, ktoré sú spojené s detstvom.
Prostredníctvom ďalšieho z príbehov o súrodecoch Leele a Tigovi sme sa pokúsili uvedomiť si, že zmena je normálnou súčasťou života. Na viacerých príkladoch sme sa rozprávali o tom, čo sa mení rýchlo (čas, obloha), pomaly (ročné obdobia, výška dieťaťa), čo sa nemení nikdy (dátum narodenia), čo sa mení stále (nálada, aktivity na hodine, programy v TV...).
Hoci téma straty patrí k jednej z najťažších, výskumy ukázali, že deti nemajú také zábrany hovoriť o smrti ako dospelí. Aby lepšie pochopili túto tému, využili sme rukavicu, ktorú sme si navliekli na ruku. Pokiaľ ju mal niekto oblečenú, rukavica sa hýbala. Symbolizovala život človeka a činnosti, ktoré počas svojho života bežne vykonáva (píše, zapína si gombíky, hádže a chytá loptu, rozbaľuje si desiatu...). Po vyzlečení sa však z rukavice "vytratil život". Stále sme ju videli, ale už sa nehýbala, nevykonávala žiadnu z činností ako predtým.
Jednou z najdôležitejších aktivít bolo hľadanie riešení ako prekonať smútok. Spoločne sme sa zamysleli nad tým, čo by sme mali robiť, aby sme sa cítili lepšie:
Súčasťou tejto témy bola aj návšteva miestneho cintorína.
—————