Máte prváka?

 

I pre tie deti, ktoré sa tešia na školu, predstavuje vstup do školy značnú záťaž. Deti, ktoré chodili do materskej školy, sú na tom lepšie a zmena v ich živote nie je taká veľká. To, čo prežíva dieťa pri vstupe do školy a aký bude jeho vzťah k nej, závisí obvykle od postoja rodičov ku škole, od toho, čo počuje o škole od starších súrodencov, prípadne rovesníkov v škôlke. Prostredie školy je potrebné dieťaťu pred vstupom do nej čo najviac priblížiť. Rozprávať sa s ním o tom, čo ho čaká. Vysvetliť mu, prečo je škola potrebná, že v nej budú aj úlohy, ktoré sú ťažšie, ale vy mu pomôžete. Zvládli to všetky deti, aj mamy a otcovia. Dieťa veľmi rado počúva, ak mu porozprávate nejakú vlastnú, zábavnú príhodu s dobrým koncom zo školy.

 

Čo by mal budúci prvák vedieť . . .

• samostatne sa obliecť a obuť
• pozapínať si gombíky a zaviazať šnúrky na obuvi
• samostatne sa najesť lyžičkou aj príborom
• samostatne sa obslúžiť na WC, umyť si ruky, spláchnuť a pod.
• správne vyslovovať všetky hlásky
• vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach
• vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších vetách
• spočítať predmety do "päť"
• interpretovať obsah krátkej rozprávky
• poznať naspamäť detskú pesničku alebo básničku
• kresliť pevné a neroztrasené línie
• nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi (hlava, krk, trup, ramená atď.
  postava je anatomicky správne rozložená)
• vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary
• poznať základné odtiene farebného spektra (červená, zelená, žltá, oranžová,
  fialová, atď.)
• orientovať sa v priestore, vie kde je "vpredu", "vzadu", "hore", "dole", "vpravo", "vľavo"

 

Ako by sa mal budúci prvák správať . . .

• vydrží pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút
• začatú prácu alebo hru dokončí, nezačína neustále niečo nové, neodbieha
• na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká)
• väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nestráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý a plačlivý
• nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti
• v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad: cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie
• nezajakáva sa pri reči
• nepomočuje sa
• ovláda prejavy slušného správania (pozdraviť, odzdraviť a pod.).

Často sa stáva, že dieťa si tajne pribalí do aktovky i niektorú obľúbenú hračku. Je dôležité, aby dieťa pochopilo, že sa s danou hračkou na hodinách hrať nemá a môže si ju vybrať z tašky počas prestávky alebo po vyučovaní v školskom klube. Za týchto predpokladov, môže rodič dovoliť svojmu dieťaťu nejakú osobnú drobnosť zobrať so sebou. Dieťa tak bude mať pri sebe niečo dôverne známe a môže sa cítiť istejšie a sebavedomejšie.

 

Čo čaká prváka

• zmena prostredia
• zmena pedagógov a vychovávateľov
• strach z nepoznaného (či sa môže prihlásiť, vzdialiť na toaletu, vysloviť svoj názor,  posťažovať sa, ak mu bolo ublížené, či zvládne dané úlohy, či si nájde priateľov, aká bude pani učiteľka, či sa bude môcť ešte hrať a pod.)
• strata kamarátov, ktorí nemusia spolu s ním nastúpiť do tej istej základnej školy, triedy
• nové, náročnejšie povinnosti (napríklad písanie domácich úloh)
• zmena denného režimu (strata času na oddych - poobedný spánok)
• prispôsobenie sa školským pravidlám, systému a požiadavkám (hlásenie sa, čakanie na vyvolanie, systém aktívnej pozornosti počas hodiny a čas oddychu počas prestávky a pod.)
• zmena sústredenia pozornosti (dieťa musí byť disciplinovanejšie, musí pozornosť sústrediť na učiteľa, reagovať na otázky, ktoré sú mu kladené, spoznávať a učiť sa nové poznatky,...)
• vydržať sústredene počúvať a pracovať podľa pokynov 45 minút
• hodnotenie jeho výkonov, na ktoré nemuselo byť dieťa zvyknuté
• dieťa sa musí naučiť byť sebestačné, organizovať si samo čas (čas zjesť desiatu cez prestávku, pripraviť si pomôcky a pod.)

 

Čo by mal urobiť rodič

• Je dôležité vysvetliť dieťaťu, čo sa od neho v škole bude očakávať, aké budú jeho povinnosti, ešte pred nástupom do školy.
• Povzbudzovať dieťa, poukázať na kladné stránky osobnosti dieťaťa, na to, čo už zvládlo a dokázalo.
• Byť trpezlivým. Dieťaťu môžu ísť prvé dni domáce úlohy veľmi ťažko, nedokáže sústredene sedieť. Celý deň sedelo v škole a muselo byť pozorné a môže byť nervózne z toho, že to isté musí robiť i doma.
• Pozitívne motivovať, vyzdvihnúť dobré veci, napríklad, čo všetko sa dieťa v škole naučí, že spozná nových priateľov, bude mať určité výhody a pod.
• Rozprávať sa s dieťaťom, ako sa mu v škole páčilo, prípadne nepáčilo. Je dôležité, aby dieťa cítilo v rodičoch oporu, aby vedelo, že nech by malo akýkoľvek problém, môže sa na nich obrátiť a že na nové, preň momentálne ťažké povinnosti, nie je úplne samo.
• V prípade, že sa dieťa začne chodenia do školy obávať, je potrebné zistiť hneď, v čom je problém a čoho sa dieťa bojí. Nemusí totiž zákonite ísť o závažný problém, ako je napríklad šikanovanie, ale môže sa jednať o nedorozumenie alebo iný menší problém, ktorý je možné vyriešiť chápavým rozhovorom s dieťaťom alebo triednym učiteľom.
• Nástup dieťaťa do školy je zmenou i pre samotných rodičov, dieťa má nové povinnosti (napríklad domáce úlohy), ktoré menia režim a voľný čas i v rodine.
• Rodič by nemal nahlas hovoriť o svojich obavách a negatívnych skúsenostiach so školou. Nemal by pred dieťaťom hovoriť o obmedzovaní a trestoch (výhražné vyjadrenia typu - "Však počkaj, v škole ťa už naučia").
• Nestrašiť dieťa príliš ťažkými a nezvládnuteľnými úlohami, ktorého ho čakajú.
• Rodič by mal dieťaťu dopriať i čas na hru a oddych. Dieťa môže mať strach i z pocitu, že už sa nikdy nebude môcť hrať, preto je dôležité vysvetliť mu, že i napriek tomu, že má už určité povinnosti, ktoré si musí plniť, čas na hru bude mať vždy, keď si svoje úlohy splní. Nie je vhodné, aby dieťa, ktorému domáce úlohy zaberú veľa času, bolo hneď po ich napísaní poslané do postele a nemalo tak čas na vlastné aktivity, fantáziu, odreagovanie a hru. 
• Rodič by si mal nájsť čas na spoločnú aktivitu s dieťaťom (vychádzky, šport a pod.).
• Nebáť sa prípadného psychologického vyšetrenia, môže dieťaťu len pomôcť a včas zistiť, či je dieťa na školu pripravené.
• Pomôcť dieťaťu v prvých dňoch systematickému spôsobu učenia a príprave na vyučovanie. Naučiť dieťa písať hneď na prvýkrát správne.
• Rodič by mal dieťaťu prekontrolovať domáce úlohy, nemal by sa spoliehať na to, že keď dieťa príde zo školy a povie, že domáce úlohy nedostali, tak to tak aj naozaj je. Neznamená   to však, že rodič nemá svojmu dieťaťu dôverovať, ale vhodné je si veci overiť, napríklad netreba zabúdať i na pravidelné, teda denné kontroly žiackej knižky a zrkadielka. Môže tam byť dôležitý odkaz od triednej učiteľky, na ktorý dieťa zabudlo.
• Rodič by mal dieťaťu zabezpečiť i mimoškolskú aktivitu, aby sa dieťa dokázalo od svojich povinností odpútať a rozptýliť. Je dobré, ak si dieťa samo povie, čo ho zaujíma a čomu by sa chcelo venovať. Rodič môže dať dieťa i na dva krúžky, jeden oddychový (tanec, šport a pod.) a druhý náučný (napríklad jazyky). Treba však zohľadniť pri výbere mimoškolskej aktivity danosti dieťaťa, aby nebolo zbytočne preťažené a unavené.

 

Sú deti, ktoré vedia pri vstupe do školy už čítať a písať

Táto skutočnosť má svoje výhody aj nevýhody. Dieťaťu uľahčí adaptáciu na školu, lebo bude v tejto činnosti úspešné, je tu však aj riziko, že dieťa sa na hodine čítania bude nudiť, vyrušovať a nevytvorí si návyk sústredene dávať pozor na výklad učiteľa a intenzívne pracovať cez hodinu, ktorý je dôležitý vo vyšších ročníkoch. Ak deti samé vyvíjajú iniciatívu a pýtajú sa dospelých na jednotlivé písmenká, netreba im v tom brániť. Lepšie je však učiť dieťa takým zručnostiam, na ktoré v škole nebude toľko času. Dieťa by malo vedieť (a pri vstupe do školy zvlášť), že ste tu pre neho, že ste mu ochotní pomôcť kedykoľvek to bude potrebovať, že ho vždy vypočujete, že ho ľúbite nezištne aké je, lebo je pre vás jedinečné a nie preto, že v škole dosahuje dobré výsledky. Keď nie ste s výsledkami v škole spokojní, nehovorte mu, že je nešikovné, neschopné - vyvolávate v ňom tak pocity menejcennosti a nechuť k činnosti. Preberajte učivo s ním a uistite ho, že to spolu dokážete zmeniť. Nie každé dieťa dokáže v škole dosahovať vynikajúce výsledky, avšak v živote sa môže dobre uplatniť.

 

Aké ťažkosti sa môžu v prvom ročníku školy (ale aj neskôr) vyskytnúť

Môžu sa prejaviť ťažkosti pri čítaní alebo písaní takého charakteru, že si zamieňa tvarovo podobné písmenka b - d - p, a - e, p - j, vynecháva písmenká, alebo v matematike si zamieňa, vynecháva číslice a pod. Prípadne má ťažkosti pri spájaní hlások do slabík a slabík do slov. Takéto dieťa nemusí byť rozumovo zaostalé, ale môže mať vývinovo podmienené špecifické ťažkosti v učení - v čítaní (dyslexiu), v písaní, pravopise (dysgrafiu, dysortografiu) alebo v matematike (dyskalkúliu).

Keď dieťa prežíva úzkosť alebo má s niečím ťažkosti, často nevie požiadať o pomoc priamo. Reaguje rannými bolesťami bruška, hlavy, zvracaním, nutkaním na WC, nočným pomočovaním, tikmi a pod. Nejde o vedomé správanie, takto dieťa volá o pomoc dospelého. Takýmto ťažkostiam sa dá predísť, ak už v období pred nástupom do školy svedomito zvážime stav dieťaťa.

Z praxe je známe, že vo veku okolo 6 rokov nie všetky deti z rôznych dôvodov dosahujú primeranú úroveň školskej spôsobilosti vo všetkých oblastiach vývinu. Na možné ťažkosti v škole vás môžu upozorniť najmä nasledujúce príznaky:

• zaostávajúci vývin reči, chudobná slovná zásoba
• citová labilita, plačlivosť, úzkosť v novom prostredí
• hravosť
• zábudlivosť
• nesústredenosť
• hyperaktivita
• neschopnosť vyčleniť podstatné zo získaných veku primeraných informácií
• nedostatky všeobecných vedomostí všeobecnej informovanosti
• znížená výkonnosť
• ťažkosti v adaptácii na kolektív

 

Kedy uvažovať o vyšetrení školskej spôsobilosti

Vtedy, keď dieťa:

•  je veľmi živé, hravé, nevydrží dlhšie pri jednej činnosti, dá sa ľahko odpútať vonkajšími podnetmi
•  nerado kreslí, nedrží správne ceruzku, alebo ju striedavo drží v pravej a ľavej ruke, nie je dosť zručné
• má ťažkosti s výslovnosťou, málo rozvinutú reč
• je bojazlivé, odmieta kontakt s druhými a v cudzom prostredí reaguje plačom
• je síce rozumovo zrelé a celkovo vyspelé, ale v rodinnom prostredí sa odohrávajú veľké zmeny (napr. rodiča sa rozvádzajú)
• opakované a časté choroby (napr. opakované zápaly horných dýchacích ciest, záchvatové ochorenia a pod.)
• nie je samostatné v sebaobsluhe
• nechodilo (alebo veľmi málo chodilo) do materskej školy a hrozí, že si bude ťažko zvykať na systém povinností, na kolektív detí a na požiadavky učiteľa.

Ak máte podozrenie, že niektoré z prejavov vášho dieťaťa by mohli komplikovať jeho prispôsobovanie alebo výkony v škole, môžete sami alebo v spolupráci so ZŠ požiadať o posúdenie školskej spôsobilosti a navštíviť s dieťaťom centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a poradiť sa s odborníkom.

 

Dvadsatoro   rodičom  od ich detí

1. NEROZMAZNÁVAJTE  MA.

  Viem dobre, že by som nemal dostať všetko, čo si zažiadam. Ja vás len skúšam.

2. NEBOJTE  SA  BYŤ  PRÍSNI  A PEVNÍ.

     Ak mi vytvoríte hranice, budem sa cítiť bezpečnejšie.

3. NEDOVOĽTE,  ABY  SOM  SI  VYTVORIL  ZLÉ  NÁVYKY.

     Musím sa spoliehať na vás, že ich včas odhalíte.

4. NEROBTE ZO MŇA  MENŠIEHO ANI  DOSPELEJŠIEHO  AKO  V SKUTOČNOSTI  SOM.

      Núti ma to, aby som sa správal nezmyselne a neprirodzene.

5. NEZABÚDAJTE, ŽE  SA VŽDY NEDOKÁŽEM  VYJADRIŤ TAK, AKO  BY  SOM  CHCEL.

      Nie som preto niekedy presný a ťažko mi je rozumieť.

6. NEKRIČTE  NA  MŇA,  NENADÁVAJTE  A NEDOHOVÁRAJTE MI  NA VEREJNOSTI.

      Ďaleko viac na mňa zapôsobí, keď sa so mnou pokojne porozprávate v súkromí.

7. NEVNUCUJTE  MI, ŽE  MOJE  CHYBY  SÚ  ŤAŽKÉ  HRIECHY.

      Nabúra to môj zmysel pre hodnoty.

8. NENECHAJTE  SA  PRÍLIŠ  VYVIESŤ  Z MIERY, KEĎ  POVIEM,  ŽE  VÁS  NEMÁM  RÁD.

      To nie vás, ale vašu moc, ktorá ma  ohrozuje.     

9.NECHRÁŇTE  MA  PRED VŠETKÝMI  NÁSLEDKAMI  MOJHO  SPRÁVANIA.

      Potrebujem sa naučiť znášať ťažkosti a bolesť.

10. NEVENUJTE  PREHNANÚ  POZORNOSŤ  MOJIM  DROBNÝM PORANENIAM  A BOLIESTKAM.

       Dokážem sa s nimi vyrovnať sám.

11. NESEKÝRUJTE  MA.

       Musel by som sa brániť tým, že budem hluchý a budem robiť "mŕtveho  chrobáka".

12. NESĽUBUJTE  MI  NESPLNITEĽNÉ  VECI .

       Pamätajte si, že sa cítim ukrivdený, keď sa sľuby nedodržujú.

13. NESKÚŠAJTE  NADMERNE  MOJU  POCTIVOSŤ.

        Dostanem strach a potom klamem.

14. NEBUĎTE  NEDÔSLEDNÍ.

        To ma úplne mätie.

15. NEHOVORTE  MI, ŽE  MA NEMÁTE  RADI, KEĎ VÁS V NIEČOM SKLAMEM.

        Veľmi ma to bolí a ťažko na to zabúdam.

16. NEHOVORTE  MI, ŽE  MOJE OBAVY  A STRACH  SÚ HLÚPOSTI.

        Pre mňa sú hrozne skutočné a veľa pre mňa znamená, keď sa mi snažíte porozumieť.

17. NESNAŽTE SA MI NAHOVORIŤ, ŽE STE DOKONALÍ A BEZ CHÝB.

       Hrozne ma šokuje, keď zistím, že to tak nie je.

18. NIKDY  SI  NEMYSLITE, ŽE  JE  POD  VAŠU  DOSTOJNOSŤ  SA  MI  OSPRAVEDLNIŤ.

        Po úprimnom ospravedlnení sa môj vzťah k vám stane ešte vrelší.

19. NEZABÚDAJTE, AKO  RÝCHLO DOSPIEVAM.

        Je určite ťažké držať so mnou krok, ale snažte sa, prosím.

20. NEZABUDNITE, ŽE  BUDEM VEDIEŤ  ROZDÁVAŤ  LÁSKU A VYRASTIE ZO MŇA DOBRÝ ČLOVEK LEN VTEDY, KEĎ BUDEM LÁSKU A LÁSKAVÉ POROZUMENIE POCIŤOVAŤ OD VÁS SÁM, M I L Í  M O J I  R O D I Č I A...

       ... ale to vám snáď ani nemusím hovoriť, však???